V kopcoch medzi Novou Baňou a Žarnovicou sa nachádza veľa štálov. Sú to zväčša malé zhluky domov, pôvodne roľníckych a remeselníckych usadlostí. Jeden z najväčších, ale zároveň najnenápadnejších sa volá Kostivrch.
Kostivrch je nenápadný preto, lebo je skrytý vysoko v kopcoch a viditeľný iba z mála vyvýšených miest.
Osada je so svetom spojená jednou krkolomnou asfaltkou, po ktorej premáva aj autobusová linka do Novej Bane. Tri autobusy ráno, dva poobede a posledný o 8 večer.
V obci bola aj škola, dnes však nefunguje. Ku cti obyvateľom patrí to, že ešte dávno v 19 storočí sa spojilo 16 rodín aby vybudovali pôvodnú školu. Podarilo sa, neskôr im škola vyhorela, ale postavili opäť novú.
Deti, ktoré bývali v štále Horný Pajer a učili sa v škole v neďalekom Kostivrchu, určite dvakrát denne chodili cestou okolo ktorej niekto dávno vysadil čerešne. To musel byť krásny pocit prechádzať tadiaľ keď čerešne kvitli, alebo keď dozrievali, či na jeseň keď padalo pod nohy ich červené lístie.
V tomto kraji býva zima dlhšia a leto začína trochu neskôr ako inde. A tak aj čerešne tu dozrievajú až začiatkom júla. Začiatok prázdnin a zároveň zrelé čerešne, to bolo pre deti iste najkrajšie obdobie v roku.
Dnes sú to už zaslúžilé stromy, hodné obdivu a ochrany. Prechádzka čerešňovou alejou, cestou medzi poliami a lúkami s krásnym výhľadom je mimoriadnym zážitkom aj v období keď sa zima už jednou nohou stiahla, ale jar ešte nemala odvahu vyliezť z úkrytu a zoriať premrznutú zem.
