Na stavbu hlinených múrov bola použitá hlina bez prímesí a bez zvlhčovania, teda tá, ktorá bola z výkopu na mieste do hĺbky 1 metra. Jediná úprava bolo preosievanie cez sito (pletivo) s veľkosťou oka 11 mm.
Postup bol nasledovný:
Najprv bolo treba pripraviť debnenie tak, aby debniace okrajove dosky boli umiestnené v správnej výške. Čiže aby prekrývali spodnú, už hotovú vrstvu najmenej 5 cm a do výšky prečnievali aspoň 12 cm.
Podkladovú vrstvu, ktorá bola na povrchu už presušená som navlhčil kôli lepšej prilnavosti novej vrstvy.
Nasype sa vrstva zeme a zarovná do výšky 10 cm.
Začne sa prvé ubíjanie plochým zhutňovačom, najprv v strede, kde bude nasadená prídavná spojovacia lišta. Potom po celej ploche. Sila ubíjania je mierna.
Nasleduje ubíjanie plnou silou v pozdĺžnom smere.
Potom vymením zhutňovač za špicatý a plnou silou ubijem pás pozdĺž okrajov múru. Na začiatku stavby som takto ubíjal celú plochu, ale neskôr som to zredukoval.
Vymením naspäť plochý zhutňovač a v priečnom smere plnou silou ubijem celú plochu. V tejto fáze má byť zvuk pri ubíjaní "zvonivý", čo je znamenie dosiahnutej dostatočnej pevnosti.
Kôli zlepšeniu pevnosti som ešte zhutnil plochu pri okrajoch múru kladivom a kúskom dreva s plochou 2,5 * 5 cm.
Na záver som ešte dokončil ubíjanie plochy pod spojovacou lištou.
Vrstva je hotová, prax ukázala, že z 10 cm nasypanej hliny ostala 5 cm vrstva hotového múru.
Čisté ubíjanie tohto 1 metrového úseku 50 cm šírky a 5 cm výšky trvalo 5 minút. Potom som postup pre vytvorenie ďalšej vrstvy ešte raz zopakoval, aby som využil celú výšku debniacej dosky.
Podľa odorúčaní som vkladal do hliny pred ubitím každých asi 25 cm výšky ostnatý drôt pre spevnenie, hlavne v rohoch.
Postup je na prvý pohľad jednoduchý, ale kvalita je závislá od dodržania viacerých podmienok. Práve na začiatku, ešte bez skúseností som narobil najviac chýb. Treba si dávať pozor na nasledovné:
** Debnenie musí byť maximálne pevné a nesmie sa počas ubíjania ani minimálne uhýbať.
Na debnenie používam klasickú nehoblovanú smrekovú dosku. Tá je uchytená o zvislé lišty, ktoré sú od seba vzdialené asi 1 meter. Ukázalo sa, že to nestačí a tak ešte používam pomocné spevnenie, čo je hranol 5*5 cm s kovovými profilmi tvaru písmena L na šírku múru, ktorý sa zasúva zhora kolmo na debniace dosky v strede medzi ich zvislé uchytenie.
** Hlina musí mať správnu vlhkosť.
Zažil som už oba extrémy. Príliš suchá má sklon drobiť sa na okrajoch po odšalovaní. Príliš vlhká zas praská po obschnutí. Normálne som s tým nemal problém, už pri preosievaní bola zmiešaná preschnutá hlina z povrchu s tou prirodzene vlhkou hlbšie. Iba vtedy, keď vrcholilo suché obdobie, musel som preosiatu hlinu zvlhčovať. Robil som to po vrstvách jemným postrekovačom pri nakladaní do fúrika. Nečakal som dva dni, ako odporúča literatúra aby sa vlhkosť vyrovnala, ale použil som takúto hlinu ihneď. Po obschnutí sa vytvorili praskliny. Našťastie to nieje vážny problém, lebo to zasiahlo iba jednu 5cm vrstvu.
** Dôležité je aj dodržiavať správnu výšku vrstvy a silu prvého ubíjania.
Pri príliš nízkej vrstve má hlina sklon odskakovať pri ubíjaní. To isté sa deje aj pri ubíjaní špicatým ubíjačom ak bolo prvé ubíjanie príliš slabé.
Na začiatku som urobil navyše ešte jednu chybu.
Aby som dosiahol pekný hladký povrch stien, dával som k okrajom múru jemnejšie preosiatu hlinu ako inde (cez 6 mm sito). Ukázalo sa však, že to nebol dobrý nápad, táto jemnejšia hlina sa drolila a mala problémy správne sa spojiť s hrubšou. Na jednom úseku sa mi skoro všetky riziká stretli, to bolo nepevné debnenie, príliš suchá hlina, použitie jemnejšej hliny a možno aj práca v deň splnu. Výsledok bol takýto:
Veci sú našťastie opraviteľné, tak som neskôr vybúral okrajovú časť steny a postavil ju znovu:
Počas celej výstavby múrov treba mať na pamäti ochranu proti dažďu. Je to niekedy zložité dôkladne pozakrývať celú plochu keď zavadzia konštrukcia debnenia. Ak ale múr premokne, voda môže vymlieť časti na povrchu a počas vyschýňania sa urobia nebezpečné praskliny naprieč viacerým vrstvám.
Ešte dôkladnejšie treba stavbu zakryť na zimu, voda z pomaly topiaceho sa snehu sa môže dostať kdekoľvek. V mojom prípade som si musel nad pevné debnenie zhotoviť provizórnu strešnú konštrukciu a tú zakryť fóliami a zaťažiť proti vetru.
Na záver tejto kapitoly chcem upozorniť prípadných nadšencov, ktorí by chceli skúsiť niečo stavať podobným spôsobom.
Táto technológia je náročná fyzicky aj časovo! V mojom prípade bol objem hlineného muriva asi 10 kubíkov. Tie múry (okrem prípravy hliny) som staval dva roky od jari do jesene.
Väčšinu víkendov ako aj po večeroch po práci a mal som toho akurát dosť. Chrbát, kupodivu kolená, nedostatok času na iné veci,... .Táto práca vyžaduje vytrvalosť, nadšenie, čas a motiváciu u staviteľa a podporu s pochopením od rodiny.